Khalifa Ahmed Al Mannai takto reagoval aj napriek tomu, že už precestoval celý svet a videl naozaj veľa. S manželkou Annou  navštívili v posledných októbrových dňoch Oravu. Na niektorých ich „zastávkach“ ich sprevádzali aj MY Oravské noviny. „Neexistuje otázka, ktorú by ste mi nemohli položiť,“ odpovedal nám so širokým úsmevom na tvári člen kráľovskej rodiny z Bahrajnu Khalifa Ahmed Al Mannai po tom, ako sme u jeho ženy sondovali, či sa ho môžeme spýtať na istú háklivú rodinnú záležitosť. A tak sme sa pýtali:
Ktorým následníkom bahrajnského trónu v poradí ste? Na to nám stačila aj odpoveď manželky, ktorá sa rozosmiala: Nám je to úplne jedno, toho sa aj tak nedožije, to by musel žiť ešte poriadne dlho!
Naozaj by ju popravili?
Zaujímalo nás, či ženy z bahrajnskej kráľovskej rodiny naozaj popravia, ak sa chcú za každú cenu vydať za cudzinca, ako sa o tom často hovorilo pred niekoľkými rokmi. Vtedy svet obletela správa, že neter bahrajnského kráľa ušla do USA s vojakom, aby sa vyhli podobným krutostiam a mohli žiť spolu. Bahrajn dodnes žiada o jej vydanie, ona v USA o azyl, no úrady USA z opatrnosti nepristúpili zatiaľ ani na jedno, ani na druhé.
„Američania, ale aj vy Európania „poznáte“ našu kultúru iba z kníh, filmov a rozprávok – česť výnimkám. Na rozdiel od Európanov či Američanov my sa v školách veľa učíme o západnej i európskej kultúre. Čudovali by ste sa, aký je u nás život rozdielny od toho, ako si ho väčšina ľudí predstavuje. Ženy majú u nás rovnakú voľnosť, ako muži. Chodia moderne oblečené, nalíčené, podnikajú... Rovnako je to aj s náboženstvom. Hoci sme krajina, kde náboženskú väčšinu tvoria muslimovia, žije u nás aj dosť kresťanov a príslušníkov iných náboženstiev,“ odpovedá Khalifa Ahmed Al Mannai. „V prípade, ktorý ste spomínali ide o to, že členka kráľovskej rodiny, zvyknutá od narodenia žiť v istom štandarde, odišla s mužom, ktorý ju odviedol do neistoty – žiadne finančné zázemie, žiaden domov – vojaci sú dnes tu, zajtra tam, prekladajú ich z miesta na miesto a ich budúcnosť je veľmi neistá. Rodina chce svoju členku uchrániť od nešťastia, pretože sme realisti – láska raz pominie a čo jej zostane? Nechceme, aby svoj život prežila v strachu o svoju existenciu a v hádkach, to nechce ani u vás pre dieťa žiaden rodič, ani príbuzný. V našej kultúre sa snažíme, aby sa sobášili ľudia aspoň približne z rovnakých sociálnych vrstiev. Stáročné skúsenosti hovoria, že tak je to pre každého najlepšie. Nevylučujeme však ani manželstvá s cudzincami, veď sa pozrite na mňa, ja mám za manželku Slovensku a vychádzame veľmi dobre.“

Závidia nám vodu a lesy
Awal, Tylos, Dilmun – to všetko sú niekdajšie historické názvy Bahrajnu (v preklade „dve moria“), ostrovného štátu v Perzskom zálive. Aj tam majú svoje čierne a biele zlato – ropu a perly. Chýba im však voda a lesy. Súčasná generácia už ostrovy pozná len ako more piesku uprostred mora slanej vody. Napriek tomu je krajina, ktorá má za sebou ešte len 36 rokov ekonomickej nezávislosti, vybudovaná ako raj pre turistov, plný architektonických skvostov so 160 kilometrami krásnych pláží. Päť tisícročí je krajina strediskom obchodu medzi Áziou a arabským svetom, križovatkou obchodného, finančného a kultúrneho života. Nad morom medzi Bahrajnom a Saudskou Arábiou sa klenie najdrahší most na svete – King Fahad Causeway. Bahrajn je na 4. mieste na svete v rebríčku top ekonomických centier sveta. Napriek tomu tu nevládne zhon, našinca pri rokovaniach privádza do zúfalstva ich slovíčko, tak často používané pri rokovaniach: „bukra...“ Tu nevládne čas, rokuje sa v duchu historicky overeného príslovia: Dobrá vec potrebuje čas.. Krajina je známa aj takmer nulovou kriminalitou a trojnásobne silnejšou menou v porovnaní s americkým dolárom.
Khalifa Ahmed Al Mannai  prišliel na Slovensko na pozvanie agentúry EURO SIRIUS s.r.o, ktorá slovenským podnikateľom spreostredkúva obchodný styk s arabským svetom. Ako nám povedal majiteľ agentúry Vladimír Švihel, Bahrajn napriek svojmu bohatstvu postráda množstvo vecí, ktoré by mu vedeli slovenskí podnikatelia ponúknuť: pitnú vodu, čističky odpadových vôd, plastové okná, drevo a drevené stavby... „Bahrajnčania pijú tzv. odsolenú morskú vodu, čo znamená, že ich voda je bez potrebných minerálov. Chceli by sme im sprostredkovať dodávky pitnej kojeneckej vody, ďalej sa uvidí. Majú napríklad nádherné luxusné hotely, ktoré namiesto do kanalizácie vypúšťajú splašky do žúmp, ktorí viackrát za deň ťahajú cisternami – takže malé čističky odpadových vôd by tu určite našli svoje uplatnenie. Kedasi dávno mali na ostrovoch aj lesy, no všetky vyrúbali. Paradoxne oni sami dnes nevedia, čo na ostrove vlastne rástlo. No v tých časoch v Bahrajne pracovali československí odborníci, ktorí dôkladne zdokumentovali flóru ostrovov, takže dnes sa v spolupráci s Khalifom Ahmed Al Mannai naši odborníci snažia vybudovať na ostrove skutočný les s dovezených sadeníc pôvodných druhov stromov.“

„Nevážite si svoje bohatstvo“
Na Oravu pozval manželov z Bahrajnu podnikateľ Miroslav Ratičák, ktorého námestovská firma sa zaoberá výrobou a montážou plastových okien. Na počudovanie – stavby v Bahrajne majú prevažne hliníkové okná, ktoré sú vo viac ako 40-stupňových horúčavách doslova žeravé, klimatizácia je v budovách životnou nutnosťou. Tunajší ľudia neveria, že plastové okná dokážu vydržať aj tunajšie extrémne teploty – naši podnikatelia im to chcú dokázať.
Khalifa Ahmed Al Mannai  chcel na Orave vidieť to, čo v Bahrajne nemajú – a tak im Miroslav Ratičák ukázal priehradu, lesy v Rabčiciach pod Babou horou, mladých rabčických heligonkárov – Konečne je tu niekto menší, ako ja! – zasmial sa kráľovský hosť, berúc svoju výšku niečo cez 160 cm s humorom. No nad umením tunajších detí nevychádzal z údivu. Kráľovskú návštevu privítal aj Ricahrd Janoštín v Múzeu oravskej dediny na Brestovej, pôvodné drevené stavby boli pre Khalifa Ahmed Al Mannai pastvovu pre oči. A keďže návšteva bola uzimená – veď v Bahrajne je o takomto čase okolo 30oC, nemohli obísť ani teplý kúpeľ v Oraviciach. Ich oficiálnou zastávkou na Orave bola námestovská radnica, kde ich privítal primátor Ján Kadera. Ako nám  povedal, nie je vylúčené, že bahrajnský kapitál niekedy v budúcnosti príde aj na Oravu. Samozrejme, nezabudli sme sa  spýtať, ako sa im na Orave páčilo. Za oboch odpovedal Khalifa Ahmed Al Mannai: „Máte tu neuveriteľné možnosti, len ich využiť. Viem, narodili ste sa uprostred tohto bohatstva, takže si ho ani neuvedomujete a nevážite. No ak sa pozriete na okolitú krásu očami obchodníka, zistíte, že má zmysel zachovať ju takú, aká je. Neničiť ju a starať sa o ňu. Je to vaša veľká devíza.“